Odvádzanie vody z pevnín = klimatická zmena

25.10.2021

Nie náhodou sa na južnej a severnej pologuli striedajú 4 ročné obdobia. Jeseň a zima sú rozhodujúce pri akumulácii vody do pôdy z dažďov či topiaceho sa snehu. Počas jari a leta voda naakumulovaná v pôde má zásobovať rastlinstvo, potoky, rieky a živočíšstvo na pevninách.
Rieky boli kedysi neustále napĺňané spodnými vodami. Dnes voda odteká po zhutnenej pôde preč do riek. Rýchlo ich naplní a rýchlo odtečie do morí.

Nie je úplnou pravdou, že sú za tým tak často skloňované klimatické zmeny. Nie je pravda že za pôvodne, suchá a zosuvy pôd, znižovanie hladín riek či podzemných vôd môže zmena klímy. Môže za to maximalizácia zisku. Vďaka ktorej ľudia urýchľujú raketovou rýchlosťou odtok vody z pevnín do oceánov.
Akých chýb sa všetci dopúšťame? Všetky krajiny:
1. ťažia guľatinu
2. rovnakým spôsobom obrábajú poľnohospodársku pôdu
3. robia rovnaké chyby:
odvodňujeme melioračnými kanálmi v nížinách,
zhutňujeme pôdu v lesoch a na poliach,
narušujeme prirodzený profil kopcov a robíme umelé svahy.
Robíme to nezávratnou rýchlosťou na všetkých pevninách, ktoré vzápätí prehrieva slnečná energia. Od prehriatej pevniny sa zohrieva zemská atmosféra.
To všetko sa dokola opakuje, len kolotoč je stále rýchlejší a extrémy rastú.
Najvážnejším problémom je, že slnečná energia zohrieva odvodnený zemský povrch. Od neho sa ohrieva vzduch, ktorý stúpa a ostáva zadržiavaný pôsobením skleníkových plynov.
K tomu aby sme pochopili ako to všetko funguje, je dôležité si uvedomiť že podľa vedeckých výskumov 1 kubický meter neporušenej pôdy v strednej Európe obsahuje 200 až 500 litrov vody.

Pôda je základným zásobníkom, ktorý príroda vytvorila pre pitnú vodu. V zemi sa voda udržiava v póroch. Ide o systém prirodzeného, rozvetveného, distribučného potrubia ku koreňom rastlín, k prameňom potokov a k podzemným vodám.
Ak pôdu zhutníme, utlačíme jej póry a potrubie zanikne. Prirodzený kolobeh sa preruší. Podobne je to aj v prípade, keď tento systém pórov, potrubí mechanicky prerušíme. Funkcia prírodného zavlažovacieho systému sa zmení na odvodňovací systém, ktorým voda z pôdy neodvratne odteká a krajina sa postupne vysúša. Jednoducho povedané, ak póry v pôde utlačíme, voda nevniká do zeme. Ak póry v pôde prerušíme, voda zo zeme vytečie.

Poľnohospodárska pôda, nížiny

Do 80 rokov minulého storočia sa vo väčšine Európy pôda obrábala rovnakým spôsobom. Po zbere úrody nasledovala hlboká orba. Po nej príprava pôdy pre jesenné a jarné zasiatie plodín. Počas vegetácie na pôdu mechanizmy vstupovali len zriedka, vďaka čomu mohla dažďová voda bez problémov vsiaknuť do nezhutnenej pôdy. Za posledných 30 rokov, vďaka novým technológiám a snahe minimalizovať náklady v poľnohospodárstve, niekoľkonásobne vzrástlo hutnenie poľnohospodárskej pôdy.
Na jeseň a jar sa pôda pripraví na siatie do hĺbky 10 až 18 cm. Plodiny sa teda sejú do tenkej vrstvy pôdy, pod ktorou však ostáva hrubá vrstva zhutnenej zeminy. Traktory zhutnia pripravenú zeminu prvý raz pri siatí. Na pole sa opät vracajú pri prvých postrekoch a posypoch. Vrstva zeminy, ktorá ostala zhutnená sa hutní ešte viac. Dažďová voda, ktorá spadne na takéto pole premočí vrchnú obrobenú časť pôdy. Zhutnená vrstva pod ňou pustí do seba iba minimum vody. Väčšia časť vody odteká z polí do nižšie položených oblastí a odnáša so sebou aj úrodnú pôdu.

Na jeseň a na jar po vyklíčení rastlín opäť prichádzajú mechanizmy. Začíname postrekovať a posypávať hnojivami. Kolobeh hutnenia pôdy neustáva. Počas dažďov sa opakuje to isté čo po samotnom siatí s tým rozdielom, že voda odteká z oveľa väčšej plochy zhutnenej pôdy.
Voda, ktorá sa nedostane do zeme v kopcovitých terénoch, okamžite odteká priamo do najbližšieho kanála alebo potoka. Na nížinách odteká veľmi rýchlo po brázdach do kanálov a cez rieky do oceánov. Po daždi sú kanály a potoky za niekoľko hodín prázdne. Časť vody vytvára v najnižších miestach polí jazerá. Z diaľky sa nám môže zdať že pôda je premočená, ale pravdou je že spodná zhutnená vrstva pôdy, neprepúšťa vodu. Sotva rastliny dosiahnu výšku 30 cm celý tento proces postreku, posypu a hutnenia pôdy sa opakuje ešte raz. Mútna voda stále viac a viac odteká a vyplavuje ornú pôdu.

Na mnohých poliach, ktoré majú väčší sklon, už odteká iba čistá voda. Keďže ornica, ktorá sa dostala pri obrábaní na povrch je už odplavená do vodných nádrží a oceánov. Povrch polí začína byť kamenistý a tým pádom menej úrodný. Proces postrekov, posypov a masívneho hutnenia pôdy pokračuje do skončenia rastu plodín. Potom príde na rad žatva. Výsledkom je, že po jesennom zbere úrody, niektoré polia už nedokážu plošne vodu vstrebať.

V 40tych rokoch minulého storočia sa začalo s výstavbou odvodňovacích kanálov na nížinách na Slovensku. Zapríčiňujú to, že voda vsakujúca na poliach do zeme, vytečie cez prerušené póry v stene kanála a ten ostáva prázdny. Tým sa okolité polia odvodnia po celej dĺžke až do hĺbky dna kanála.
Práve od tohto obdobia klimatológovia zaznamenávajú značné zvyšovanie teploty zemského povrchu. Keďže z poľnohospodárskych polí ľudskou činnosťou rýchlo odvádzame dažďovú vodu, klesajú nám aj podzemné vody. Už nie do hĺbky dna kanála, ale stále hlbšie. Rýchly odtok vody z polí zapríčiňuje aj rýchle vysychanie polí. Nie je zriedkavosťou, že počas dažďov vidíme pole premočené a o niekoľko dní je už zem presušená.
Klimatológ prof. Lapin napísal:
po roku 1987 sa ale priemery teploty vzduchu výrazne zvýšili aj v strednej Európe a rekordy najvyššej teploty sa vyskytujú asi 5x častejšie ako rekordy najnižšej teploty.
Jedna z dvoch hlavných príčin nadmerného nárastu extrémnych teplôt za posledné 3 desaťročia je podľa pozorovaní Štefana Vaľa odvodňovanie, vysušovanie a prehrievanie poľnohospodárskej pôdy.

Podľa Štefana Vaľa by mali byť urobené na poľnohospodárskej pôde tieto opatrenia:

1. robiť hlbokú orbu

2. za kolesá ťažných traktorov je nutné skonštruovať prídavné zariadenie, ktoré bude kypriť pôdu po vstupe traktora na poľnohospodársku pôdu.

3. v odvodňovacích kanáloch je potrebné vybudovať malé nepriepustné hrádzky z otvorom v ktorom môžeme regulovať výšku hladiny vody v kanály.

Keby sme na každom metri v kanály zadržali v priemere 2 kubické metre vody, z časti naplnené kanály zároveň zvýšia výšku podzemnej vody na okolitých poliach. Pri predpoklade, že do vzdialenosti 500 m z oboch strán kanálu stúpnu aj podzemné vody o 1,3 m a že 1 kubický meter zeminy pojme do pórov v priemere 350 litrov vody. Celkový objem zadržanej vody v kanáloch a v pôde by mohol byť spolu 2742 mil kubických metrov teda takmer 3 miliardy kubíkov vody. Čo je pre porovnanie asi desatina kapacity najväčšej priehrady na svete Hoover dam v Amerike. Pritom náklady budú minimálne.
Takto plošne zadržiavaná voda, bude mať pre krajinu nevyčísliteľnú hodnotu. Systém regulovania výšky vody v kanáloch nám spomalí odtok podzemných vod, reguluje hladiny podzemných vod na okolitých poliach, bude chrániť územie pred povodňami a suchom. Ozdraví hydrologický režim roviny. Obnoví sa stabilita a biodiverzita klímy, pričom dochádzať aj k rovnomernejšiemu výskytu zrážok.

Lesy, potoky, rieky a vodné nádrže:

Od odvodnených a prehriatych polí na nížinách, stúpa teplý vzduch vyššie do atmosféry a intenzívnejšie vytláča mračná nad chladnejšie hory, kde je v posledných rokoch častejší výskyt extrémnych atmosférických zrážok. Prirodzená schopnosť lesov dážď zadržať sa z roka na rok znižuje kvôli výstavbe lesných ciest a nekontrolovateľnému nárastu zhutnenej pôdy v lesoch.
Celé to začalo v 70 tych rokoch, keď nastal boom využívania ťažkej pásovej a kolesovej techniky v lesoch, motivovaných vyššími ziskami a efektivitou. Odvtedy sa odtok vody z lesov výrazne urýchlil.
A práve od tohto obdobia klimatológovia zaznamenali ďalšie, rýchlejšie stúpanie teploty zemského povrchu. Ešte rýchlejší rast zhutňovania pôdy v lesoch, priniesli posledné roky. Drevo viac a viac využívame ako obnoviteľný zdroj energie. Na výrobu štiepky do teplární a elektrární. Preto sa extrémne zvýšila aj jeho ťažba. To je druhý faktor, ktorý stojí v pozadí rekordných teplôt od roku 1987.

Dažďovú vodu v lese zachytávajú koruny stromov a následne cez listy, konáre, kmeň a korene sa voda dostáva do lesnej pôdy. V póroch sa dostáva aj tam, kde nie sú korene stromov. V lesoch je mnoho takých miest, kde sa voda napriek dlhodobým dažďom už dávno nedostala. A pritom vedľa nich nám po zhutnenej pôde voda z lesa odteká.
Ak vedie pozdĺž stromov lesná cesta zo svahom, voda po koreňoch vyteká a zároveň vyplavuje pôdu a obnažuje korene, ktoré ostávajú vo vzduchu.
Majitelia a správcovia po ťažbe dreva bez výčitiek za sebou nechávajú zdevastovanú zem, ktorá rýchlo odvádza vodu z lesa. A to aj napriek tomu, že im v tom v niektorých štátoch bránia zákony, podľa ktorých by mali zhutnenú pôdu vrátiť do pôvodného stavu, aby opäť dokázala absorbovať vodu. To však nerobia. A plocha zhutnenej pôdy sa stále zväčšuje.
V lesoch a kopcovitých terénoch nie sú zhutnené povrchy jediným problémom. Ryhy, ktoré mechanizmy vytvárajú, prerušujú póry. Aké veľké množstvo vody z nich vyteká v umelo vytvorenom svahu môžeme vidieť pri topení snehu. Voda z topiaceho sa snehu vsiakne do pôdy, ktorá v lesoch počas zimy nezamŕza. Cez prerušené póry vo svahu sa opäť dostane na zemský povrch a z lesa odtečie.

Hory podrezané lesnými cestami a svahmi nad nimi sú odsúdené na postupné odvodňovanie, splavovanie úrodnej pôdy a vysýchanie všetkého živého čo sa v nich nachádza. V takýchto podrezaných horách sa neudrží ani kvapka vody. Voda chýba nie len vo svahu, nad lesnou cestou a 100 m nad ňou ale v celom lese. Je úplne jedno, či ide o horu ihličnatú alebo listnatú. Prerušené póry vysušia každú horu, každý les.
Pri výstavbe ciest a diaľnic sa firmy nezamýšľajú ako udržať vodu v pôde. Je treba sa jej najrýchlejšie zbaviť a vytvoriť na to najideálnejšie podmienky. Vodu vytekajúcu zo svahov nad diaľnicami nezadržíme kamennou stenou ani geomrežami. Po takýchto zásahoch na seba katastrofa, nenechá dlho čakať. Nemusia to byť len povodne či suchá. Zosuvy pôdy, vznikajú počas dažďov v kopcovitých terénoch. A to vtedy, keď voda stekajúca po zhutnenej pôde na lesnej ceste alebo chodníku sa dostane v zákrute alebo v najnižšom bode do nezhutnenej pôdy. Pôdu rozmočí, a pod váhou vody sa premočená pôda zosunie zo svahom a strháva so sebou okolité stromy a lesnú cestu, ktorá zosuv zapríčinila. Premočená pôda vytláča a ničí všetko čo sa nachádza pod ňou.

Poľnohospodárska pôda a lesy vďaka neustále sa zväčšujúcim plochám zhutnenej pôdy a umelo vytvoreným svahom, strácajú v sebe schopnosť akumulovať v sebe dažďovú vodu. Z tohto dôvodu sa každým dňom množstvo vody v pôde zmenšuje. Preto sa ňou nedopĺňajú pravidelne potoky. Tie potom vysychajú. Je v nich voda len počas dažďov a topenia sa snehu. Ak neprší alebo sa netopí sneh rieky sú naplnené vodou maximálne do jednej tretiny oproti tomu čo bolo pred 30timi, 40timi rokmi na Slovensku. A to v lete ako aj v zime.
V riekach počas obdobia keď neprší chýbajú dve tretiny vody, znamená to že aj v pevninách je omnoho menej podzemnej vody, ako to bolo v minulosti. Rieky zarastajú drevinami, napĺňajú sa iba vtedy keď prší a topí sa sneh.
Vodné nádrže sú na tom podobne ako potoky a rieky, pokiaľ prší sú plné. Ak neprší sú prázdne. Do nádrží voda splavuje nespočetné množstvo pôdy z lesov a polí.
Lesy zbavené vody nám ďalej zapríčiňujú vysychanie lesných porastov (najmä smrekov, ktoré majú plytké korene), kalamity (korene stromov bez vody strácajú pružnosť a stromy tak ľahšie padajú) a lesné požiare.
Na Slovensku pred vstupom do lesa je závora a tabuľa s nápisom " Vážení návštevníci lesa. Vitajte na území, ktoré spravuje štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Ochranou, výchovou a obnovou lesných porastov vytvárame zdroje vody, chránime pôdu, filtrujeme vzduch a produkujeme drevo. Lesy sú chrámom harmónie a zdravia. Potrebujeme ich všetci. Aj vy. Vaši lesníci."
Vyschnutý potok hneď za závorou je dôkazom toho, že tu sa zdroje vody nevytvárajú. V lesoch sa len ťaží pričom sa vytvárajú umelé svahy a zhutnené plochy, po ktorých voda s pôdou neodvratne odteká. Lesy prestávajú byť obnoviteľným zdrojom vody a zelenej energie. Prestávajú byť aj chrámom harmónie a zdravia.

Opatrenia Štefana Vaľa v lesoch:

1. zhutnenú pôdu je potrebné na nepoužívaných približovacích lesných cestách a stopách po mechanizmoch narušiť rýpadlom z najvyššieho miesta po najnižšie, priečne proti svahu a prúdu vody tak, aby dažďová voda ostala tam, kde spadne a vsiakla do narušenej pôdy.
2. nad nepotrebnými už zrekultivovanými, zhutnenými plochami, musíme umelo vytvorené svahy narušiť do hĺbky cirka 1,5 metra, aby vytekajúca voda z pórov vsiakla do narušenej pôdy vo svahu a postupne si vytvorila nové póry, cez ktoré bude stekať do hlbších vrstiev zeminy.
3. nad umelo vytvorenými svahmi nad cestami, lesnými cestami a diaľnicami je nevyhnutné prekopať zeminu v šírke cca jedného metra do hĺbky približne 2 až 4 metre po vrstevnici vo vzdialenosti 5tich až 20tich metrov nad umelým svahom. Nad spodnú časť vykopanej jamy, je potrebné dať nepriepustnú fóliu, aby sa voda s prekopanej pôde v jame nedostala do pórov pod jamou. Voda vsiakne do rozkopanej pôdy a postupne do pórov v hlbších vrstvách zeme.
4. pri úpravách potokov a riek, ktoré pretekajú cez dediny a mestá, miesto vybetónovania dna, vytvoriť kaskády, ktoré vodu spomalia a udržia, aby v potoku mohol existovať život.Opatrenia sú okamžite účinné, trvalo udržateľné a pre prírodu a ľudstvo oveľa dôležitejšie ako sypanie poldrov a hrádzí. Pritom náklady na realizáciu sú minimálne.


Možno nevedome ľudia robia všetko preto, aby voda z pevnín odtiekla. Ak zastavíme odvodňovanie pevnín, zastavíme klimatické zmeny, globálne otepľovanie, topenie ľadovcov, zvyšovanie hladín oceánov, povodne a suchá.

Každá ľudská bytosť chce za sebou zanechať stopu. Stopu viditeľnú i vtedy, keď ona tu už nebude. Máme to v génoch. Od nepamäti ľudia vztyčovali mohyly, budovali monumentálne stavby. Buďme prvá generácia, ktorá si uvedomí, že udupávanie našej planéty, pomníkmi megalomanstva, je cesta do záhuby. I my máme šancu po sebe zanechať trvácny odkaz. Buďme to my, ktorí prinavrátime pôde a vode ich dôstojné miesto vo fungovaní našich ekosystémov.


Napísala: Radka Sekulovičová

Zdroje: Štefan Vaľo - climate change