Najčastejšie mýty o rastlinnej strave.
Šesť najčastejšie sa opakujúcich mýtov, ohľadom rastlinnej stravy.
1. Rastlinné stravovanie je drahé
Práve naopak reálne vyjde lacnejšie a hlavne je oveľa zdravšia a to je na nezaplatenie.
Pravdaže záleží ako sa rozhodnete stravovať a pristupovať k rastlinnej strave. Ak sa rozhodnete pre faastfoody a budete nakupovať rôzne rastlinné náhrady živočíšnych výrobkov, ktoré sú drahšie, tak áno to môže pocítiť vaša peňaženka a zároveň to nie je úplne zdravá voľba.
Zároveň aj tu sa blýska na lepšie časy.
živočíšne produkty dokážu mať nízke ceny, lebo bol pre ne vytvorený obrovský dopyt a predávajú sa v obrovských množstvách a zároveň je tu aj veľká konkurencia firiem ktoré tlačia ceny nízko a pravdaže s tým aj kvalitu, ale to si priemerný spotrebiteľ neuvedomuje. Rastlinné náhrady živočíšnych výrobkov, ale nemajú tak veľkú históriu a sú na trhu pomerne krátko. Tento efekt znižovania ceny ešte len prichádza s postupným zvyšovaním počtu zákazníkov, obratov a konkurencie. Do budúcna je určite jednoznačný predpoklad nižších cien oproti mäsu.
Treba si ale povedať že vaša peňaženka spozoruje niečo možno hlavne na začiatku, kedy si urobíte zásoby, napríklad strukovín, orechov a podobne a nakúpite ich vo väčších množstvách kvôli výslednej nižšej cene. Vtedy pravdaže urobíte väčšiu počiatočnú investíciu. Keď si to ale prerátate, tak vo výsledku vás takýto druh stravovania vychádza podstatne lacnejšie a to ešte aj so zdravotným benefitom.
2. Rastlinná strava má nízky obsah bielkovín
" A odkiaľ berieš proteín?"
Najčastejšia otázka. Veľmi starý mýtus, ktorý ako tak ešte stále prežíva.
V porovnaní s živočíšnymi produktami má rastlinná strava nie len dostatočný podiel bielkovín a esenciálnych aminokyselín ba dokonca minerálov, vitamínov a iných prospešných vecí ako je napríklad pestrú paletu vlákniny, ktorú živočíšne produkty neobsahujú vôbec.
Diétny referenčný príjem bielkovín je iba 0,8 gramu na kilogram telesnej hmotnosti. Vegetariáni a vegáni majú tendenciu jesť viac bielkovín, ako je denné minimálne odporúčané množstvo, a nedostatok bielkovín je extrémne zriedkavý.
Pravdaže bavíme sa o pestrom a nie jednostrannom rastlinnom jedálničku.
Pokiaľ ide o aminokyseliny tak dobrým zdrojom sú fazuľa, šošovica, cícer, sójové výrobky, arašidové maslo, kešu oriešky a tekvicové semienka.
3. Sme všežravci a preto musíme jesť mäso, aby sme prežili.
Áno, dokážeme konzumovať a stráviť aj mäso, ale nie sme nútení jesť mäso.
Naša schopnosť všežravosti dopomohla človeku migrovať a počas toho prežiť aj v nehostinných podmienkach kde nič nerástlo. V dnešnej dobe netrpíme nedostatkom.
Dnes dokonca jedia ľudia mäso 3x denne v rôznych podobách čo je extrémna záťaž z dlhodobého hľadiska. Pri trávení mäsa vzniká veľké množstvo odpadových látok. Zároveň s mäsom prijímame aj veľké množstvo nezdravých tukov a látok pochádzajúcich z nezdravého chovu zvierat a spracovania mäsa. Príkladom sú hormóny, stopy antibiotík, hnisu a podobne.
4. Vegáni musia dopĺňať vitamin B12 a to je dôkaz, že to je neprirodzené stravovanie.
Áno je pravda že Vegáni suplementujú vitamín B12, ale nie je to kvôli neprirodzenosti rastlinnej stravy, ale jeho nedostatok spôsobujú novodobé hygienické návyky, pretože vitamin B12 produkujú baktérie. Dnes sa potraviny umývajú, voda je zbavená bakterií takže nemáme prirodzený zdroj .
Živočíšne produkty síce obsahujú vitamín B12, ale zvieratá vo veľkochovoch tiež trpia nedostatkom a preto je im taktiež podávaný ako doplnok stravy. Mäsožravci ho následne príjmu sprostredkovane od zvierat. V dnešnej dobe ale nedostatkom vitamínu B12 trpí aj veľa konvenčne sa stravujúcich ľudí a odporúča sa im dopĺňanie.
5. Keby sme nejedli zvieratá, tak by sme nemali dostatok pôdy na pestovanie plodín a neboli by sme schopní nasýtiť všetkých ľudí.
Často používaný mýtus. Pravda je práve úplne naopak. Na jeden kilogram hovädzieho mäsa pripadá cca 12 kg obilnín a to nehovoriac o obrovskej spotrebe vody práve pre pestovanie a a ešte aj vody určenej pre chované zvieratá. Čiže práve pre produkciu mäsa sú potrebné obrovské množstvá ornej pôdy. Ak by sme ako ľudstvo vyčlenili živočíšne výrobky z jedálnička, tak by sme vyriešili svetový hladomor a zredukovali problémy s pitnou vodou.
6. Sója obsahuje estrogén z ktorého mužom rastú prsia.
Mýtus ktorý je už tisíc krát vyvrátený no stále ho dosť často môžete medzi ľudmi počuť.
Sója neobsahuje estrogén ale fytoestrogén a ten sa chová úplne inak. Taktiež Sója nemá vplyv na tvorbu testosterónu u mužov. Štúdia z roku 2019 hovorí dokonca o protirakovinových účinkoch sóje.